Herpes simplex virus
Infekcia herpes simplex vírusom je celosvetovo hojne rozšírená a vyznačuje sa vznikom typických oparov. Rozlišujeme dva hlavné typy herpetických vírusov a to HSV1 spôsobujúce prevažne opary na tvári, a HSV2, ktorý je najčastejším pôvodcom vzniku genitálneho herpesu.
Kezdeményező
Herpes simplex vírus patrí medzi herpesvírusy. Vie preniknúť do nervového systému, v ktorého bunkách sa rozmnoží a usadí Herpes simplex vírus spôsobuje tzv. latentnú infekciu, kedy pacient nemá žiadne prejavy, ale vírus je usídelny v nervových gangliách a čaká na vhodnú dobu na oslabenie organizmu, aby sa mohol rozmnožiť, reaktivovať sa a spôsobiť opar v mieste, ktoré je inervované s príslušnými gangliami. Najčastejšie je napadnutý ganglion trojklanného nervu, z ktorého HSV cestuje do oblasti tváre alebo ganglion sakrálnych nervov S2-S5 odkiaľ HSV postihuje genitálie. Oba typy, ako HSV 1, tak HSV 2, môžu spôsobovať tvárové aj genitálne opary.
Letöltés
HSV sa prenáša tesným kontaktom nakazeného človeka so zdravým. Najviac infekčné je pacient s rozvinutým oparom, pretože v samotnom pľuzgierikov sú ukryté vírusové častice, ale k prenosu môže dôjsť aj v čase, keď chorý nemá žiadne prejavy. Nákaza prebieha pri kontakte oparu so sliznicami (ústnej, vaginálny, análny, konjunktiválne ...), slinami alebo počas pohlavného styku. Zvláštnym prípadom je infekcia novorodenca od matky počas pôrodu.
Tünetek
Pri prvej nákaze dôjde k vzniku oparu v mieste kontaktu približne 1-2 týždne po kontakte s nakazenou osobou. Opar je bolestivý, drobný, niekoľko milimetrov veľký číry lesklý pľuzgierik rozvíjajúce sa na červenom podklade. Vyskytuje sa samostatne alebo v skupine. Pred samotným prepuknutím môže pacient cítiť svrbenie, pálenie alebo bolesť v oblasti, kde sa opar neskôr objaví. Opary veľmi skoro praskajú a tvoria sa drobné bolestivé vriedky. Na nich sa potom utvorí chrasty a tie spravidla do týždňa mizne.
Tvárový opar sa najčastejšie vyskytuje na perách alebo ústnu sliznicu. Genitálny herpes postihuje u žien oblasť pyskov ohanbia, vagíny, ale aj krčka maternice, u mužov nachádzame lézie na žaludi, predkožke, ale aj v močovej trubici, na miešku alebo na stehnách. Po análnom styku sa môže opar objaviť tiež.
K oparovému ložisku sa často pridávajú aj celkové príznaky, napr. horúčka, zvýšená únava, bolesti svalov, opuch lymfatických uzlín.
Po nákaze HSV už vírus pretrváva celoživotne v ľudskom organizme. Pri každom oslabení (choroba, úraz, horúčka, vystavenie sa UV žiareniu, menštruácia, stres i.) Môže dôjsť k jeho reaktiváciu a opätovnému výsevu oparu.
Zriedkavo môže infekcia HSV spôsobovať závažnú systémovú reakciu s rozvojom meningoencefalitídy (zápal mozgových blán) alebo keratitídy (zápal rohovky). V ohrození sú ľudia s poškodeným imunitným systémom, napr. Pacienti s AIDS, pacienti po transplantáciách. Ťažšie priebeh infekcie hrozí aj novorodencom, ktorí sa nakazili od matky počas pôrodu.
Diagnosztika
Každý pľuzgier, ktorý sa vytvorí na genitálií, musí byť vyšetrený v dermatovenerologickej ambulancii z dôvodu odlíšenie od iných pohlavne prenosných chorôb.
Diagnostika pomocou špecifických testov niekedy nemusí byť potrebná, pretože opar má špecifický vzhľad, ktorý možno vo väčšine prípadov dobre rozpoznať a stanoviť tak diagnózu len pomocou klinického obrazu. Pokiaľ ale chceme diagnózu potvrdiť, existuje niekoľko možností. Je možné vykonať ster priamo z oparu a zo vzorky vykonať buď Tzanckův test alebo dnes bežnejšie PCR. Ďalej je možné diagnostikovať infekciu z krvi aj pomocou PCR, ktorá potvrdí prítomnosť HSV DNA, alebo možno vyšetriť protilátky. V tomto prípade je však potrebné počítať s latenciou 3-4 týždňov po nákaze a až potom vykonať test, aby sa protilátky stihli vytvoriť.
Kezelés
Každý pľuzgier, ktorý sa vytvorí na genitálií, musí byť vyšetrený v dermatovenerologickej ambulancii z dôvodu odlíšenie od iných pohlavne prenosných chorôb.
Diagnostika pomocou špecifických testov niekedy nemusí byť potrebná, pretože opar má špecifický vzhľad, ktorý možno vo väčšine prípadov dobre rozpoznať a stanoviť tak diagnózu len pomocou klinického obrazu. Pokiaľ ale chceme diagnózu potvrdiť, existuje niekoľko možností. Je možné vykonať ster priamo z oparu a zo vzorky vykonať buď Tzanckův test alebo dnes bežnejšie PCR. Ďalej je možné diagnostikovať infekciu z krvi aj pomocou PCR, ktorá potvrdí prítomnosť HSV DNA, alebo možno vyšetriť protilátky. V tomto prípade je však potrebné počítať s latenciou 3-4 týždňov po nákaze a až potom vykonať test, aby sa protilátky stihli vytvoriť.